BOŽIE ÚSMEVY

            Vie sa o mne, že keď jazdím, mám rád rýchlosť. Raz, keď som sa ponáhľal za svojimi neodkladnými povinnosťami medzi mladými, v spätnom zrkadle som si všimol policajné auto, ako sa rýchlo ku mne približuje. Rozsvietili všetky majáky – vyzeralo to, že sa chystajú ma zastaviť. Zrazu som zaregistroval gestikuláciu vo vnútri policajného auta – asi ma policajti spoznali a rozhodli sa, že ma nechajú tak. (to je výhoda mojej popularity.) Majáky na aute zhasli.
            Úplne náhodou sme sa ocitli vedľa seba čakajúc na veľkej križovatke. Tváre všetkých štyroch policajtov na mňa hľadeli. Dotkol sa ma ľahký Boží úsmev a ja som stiahol svoje okienko a požehnal som im. Inštinktívne zložili svoje čapice a každý z nich sa diskrétne prežehnal. Nato všetci zdvihli hlavy a dostali obrovský záchvat smiechu. I ja som sa smial. Keď sa rozsvietila zelená, každý z nás vyštartoval za svojou prácou.
            Smiech a humor mám rád. Je to skutočný prejav Božej priazne.

Škoda, že som doteraz nevidel umelecké dielo, kde by sa Pán Ježiš smial od ucha k uchu. Škoda, on, dokonalý človek, musel mať predsa ohromný zmysel pre humor.

                                                                                                                      Guy Gilbert